Cena Oz zlata za 2000 dolárov, prečo.  

Warren Hogan a Victor Thianpiriya s ANZ verí, že dopyt centrálnych bánk vytiahne cenu zlata k novým maximom. S Číny sa najviac stáva veľký zlatý trh.

Finančná transformácia Ázie.

Kúpna sila spotrebiteľov stúpa spolu s rastom reálnej mzdy a dopyt po zlate sa zvyšuje vďaka tomu, že si ho môže dovoliť stále viac ľudí. V Ázii sa behom posledných desaťročí  bol tento takzvaný príjmový efekt dominantní. Ázijské ekonomiky (vďaka Číne a Indii) zažívajú silný rast, ale stále disponujú relatívne silnými regulovanými finančnými systémami. Zlato s tohto vývoja ťažilo, pretože zatiaľ nie je tak regulované ako finančný sektor. Vzhľadom k tomu, že hrá kľúčovú úlohu v ázijských kultúrach, dopyt po tomto kovu je ešte vyšší, ako by naznačovali čisté finančné faktory. Behom posledných päť až desať rokov fundamenty ako ekonomický rast a problémy finančného systému nahrávali zlatu. Medzi rozvíjajúcimi sa trhy v rámci skupiny, ktorú ANZ označuje ako Ázia 10, činil priemerný dopyt po zlate 0,7 gramu na osobu, čo je zhruba polovina spotreby na obyvateľa rozvinutejších štátov s vyššími príjmami (ako sú Nemecko, USA, Kanada, Južná Kórea a Japonsko). Dopyt po zlate na obyvateľa na mladých trhoch by sa mohla zdvojnásobiť vďaka nárastu bohatstva v týchto štátoch a vývoja ich ekonomík. 

Svetový dopyt po zlate.

Dynamika vývoja by mohla značne ovplyvniť ázijský dopyt po fyzickom zlate. Investori s vyspelých štátoch v súčasnosti držia 2 % portfólií v komoditách. Pričom niektoré pravidla diverzifikácie naznačujú, že by sa optimálne alokácie alternatív mala blížiť k 5% podielu v portfóliu. Vzhľadom k svojej relatívne vysokej likvidite môže zlato predstavovať polovičku tohto podielu. Celkový inštitucionálny dopyt po zlate v regiónu Ázia 10 by podľa ANZ mohla narásť na takmer 5 tisíc ton za rok do roku 2030 zo súčasných 2,5 tisíc ton. Pokračujúce nákupy centrálnych bank môžu k rastu ázijského dopytu výrazne pomôcť.

Centrálne banky a zlato.

Behom tejto dekády budú centrálne banky rozvíjajúcich sa štátoch potrebovať držať väčšie množstvo fyzického zlata v trezoroch, aby podporili dôveru v (nových) plávajúcich menových kurzoch. Mnohé centrálne banky už teraz držia veľké devízové rezervy, ktoré budovali od ázijskej menovej krízy z konca 90. rokov. Centrálne banky vyspelých štátoch si budú pravdepodobne chcieť udržať stávajúce zlaté pozície, takže by celý sektor mal vykazovať do budúcna časté nákupy. Centrálne banky sú si vedomé rizík rezervných portfólií, hlavne kvôli volatilite na finančnom trhu od poslednej krízy, a preto diverzifikujú portfólia mimo aktíva denominované v amerických dolároch alebo eurách. Rast zadlženia od krízy dodáva diverzifikácii na dôležitosti. Časť prostriedkov plynula do vládnych dlhopisov periférnych ekonomík, pozorovali sme ale aj veľké nákupy zlata zo strany centrálnych bank. Aktuálny dokument MMF hovorí, že bolo zlato centrálnymi bankami vnímane ako aktívum, ktoré sa môže využiť k zmierneniu rizika. Závery plynúce z prieskumu ANZ medzi centrálnymi bankami a manažérmi suverénnych fondov prevedeného začiatkom roku 2014. Polovica respondentov  považovala zlato za dlhodobý bezpečný prístav. Okolo 60 % respondentov verí, že zlato bude behom nasledujúcich dvoch  rokoch tvoriť väčší podiel devízových rezerv centrálnej banky a  20 % očakáva jeho pokles. Zhruba polovica oslovených je presvedčená, že prostredníctvom zvýšenia pozícii v zlate môžeme zmierniť rizikovosť portfólia. 

ANZ: Prieskum ohľadne ceny zlata.

Pokiaľ by všetky centrálne banky sveta držali minimálne 5 % svojich devízových rezerv v zlate, vyžadovalo by to nákupy takmer 8 tisíc ton zlata. Ťažko by potom centrálne banky svojou aktivitou neovplyvňovali ceny.

Aký je dlhodobý výhľad ceny zlata?

Svetová ekonomika a finančný sektor budú v budúcom desaťročiu  čeliť niekoľkým hrozbám. Nezodpovedanými otázkami sú dokončenie procesu oddlžovania, normalizácie úrokových sadzieb alebo evolúcia Čínskeho ekonomického modelu a jeho integrácia do svetového systému. V dôsledku toho nie je pravdepodobné, že by úrokové sadzby alebo investičné výnosy dosiahli úrovne s posledných dekád. Hlavný scenár ANZ (ktorému analytický tým dáva 45% pravdepodobnosť) predpovedá pre rok 2030 unci zlata za 2 400 USD, takže cenu dosť vysokú na to, aby stimulovala novú ponuku. ANZ má i optimistickejší scenár s rastom cien k 3 000 USD do roku 2030 a pesimistický s prepadom na dno pod 1 000 USD behom nasledujúcich 10 rokov. 

23.3.2015 - Abdis Investment