Ako to bude s eurodolárom?  

Už roky sa hovorí o menových vojnách. V nich sa kopa štátov snažia o devalváciu svojej meny a zvýšenie konkurencieschopnosti svojej ekonomiky na úkor iných. Nejde o úplný mýtus, pretože oslabovanie meny je určite jedným z efektov uvoľnenej monetárnej politiky. Menové vojny či snáď lepšie povedané potýčky, Začal Fed preto, že to bola jeho reakcia na globálnu krízun a následný ekonomický útlm mal byť najrýchlejší. Dlho mu to vyčítali z Rady zástupcov EM. Potom sa situácia ticho otočila a dolár začal s výhľadom na postupné uťahovanie americkej monetárnej politiky (zvýšenie úrokových sadzieb) posilňovať. A štafetu globálneho dopytu na svoju stranu kurzovo preťahovať najmä eurozóna Japonsko (obrovská tlač peňazí). Súčasné oslabovanie dolára tak môžeme vnímať ako ukončenie druhej fázy menových vojen, v ktorých USA plánovane "prehrávali". Ukázalo sa totiž, že americká ekonomika už ďalšie posilnenie dolára neznesie, pretože sa kvôli nemu príliš uťahujú domáce finančné podmienky. Hlavným mechanizmom súčasných globálnych menových trhov je tak v podstate hľadanie kurzu dolára, koľko americká ekonomika ešte unesie. 

V čase bujúcich menových vojen sa dobre darí jednej teórií. Spojené štáty používajú dolár ako nástroj na získanie globálne dominancie. Logika tejto terórie ide od silného dolára. Potom ho globálne zneužíva. Lenže problém nastáva vtedy, keď silný menový kurz pri väčšine vyspelých ekonomík výhodou. Avšak aj veľkou gúľou na nohe. Berie totiž dopyt, prácu ľuďom, zisky firiem, príjmy všetkým. Ak by sa Teda Spojené štáty snažili o spomínanú "tvrdú" dolárovú dominanciu, rezali by si pod sebou ekonomickú vetvu.

Graf možno Čítať tak, že od roku 2002 máme za sebou jeden veľký cyklus: Najskôr oslabovanie dolára sprevádzané poklesom spomínaného monetárneho pomeru, v roku 2008 obrat k trendovému (a značne volatilnému) posilňovaniu dolára rastu onoho pomeru. 

Venujme sa hlavne onomu cyklu. Po roku 2014 sa Pohyb monetárneho pomeru opäť mení, čo bude pravdepodobne odrazom očakávaného rastu sadzieb v USA. Ak by sa mala závislosť kurzu na tomto pomere obnoviť, vyzerá to na skutočne stabilný eurodolár či dokonca opätovné oslabovanie dolára. Fed totiž pravdepodobne nebude riskovať, že mu dolár opäť utiahne domáce podmienky natoľko, že sa vrátia obavy z recesie.  Jedným z dominantných príbehov posledných týždňov je rast ceny zlata. Vyššie uvedené je relevantné aj pre túto oblasť, čo je zrejmé z grafu. Ten porovnáva vývoj na EUR/USD s cenou žltého kovu - už niekoľko mesiacov ide jednoznačne o blízkych priateľov, ktorí sa od seba len neradi na dlhšiu dobu vzďaľujú. Pokiaľ by teda malo dochádzať k ďalšiemu oslabovaniu dolára, implikácia pre cenu zlata je jasná. Určite by sme sa ale mali vyvarovať návratu k teóriám a snom o raketovom raste cien zlata ťahanému hypersupermegainflací. Väčšie ako malé množstvo zlata v portfóliu je opäť v kurzu.

Zdroj: Daniel D. Eckert 

http://www.martinus.sk/?uItem=123509

9.5.2016 - Jozef Chabreček