Dopyt po zlate najslabší za 8 rokov.  

 

Počas júla, augusta a septembra sa svet zaujímal o zlato najmenej za posledných osem rokov. Zlaté šperky neboli ťahúň. Počas 17 rokov, keď sa tieto štatistiky vedú, bol uplynulý štvrťrok vôbec najhorší vo svojej kategórii. Prílev investícií do fondov naviazaných na zlato nebol skoro vidieť. Situáciu zachraňovali hlavne centrálne banky, predovšetkým niektoré z nich. Najviac tá ruská. http://svobodnenoviny.eu/zlato-jedinymi-svetovymi-opravdovymi-penezi-zcela-zmeni-vse-co-jsme-brali-v-poslednich-46-letech-za-samozrejmost/

Svetový dopyt po zlate klesol v treťom štvrťroku o 9 percent na 915 ton, uviedla vo štvrtok medzinárodná organizácia World Gold Council. Samotný dopyt po zlatých šperkoch sa znížil na 478,7 ton a bol o 3 percentá slabší ako pred rokom, pričom samotný minulý rok patril k tým slabším. Na vine je tentoraz hlavne India, kde od nákupov odrádzali daňové zmeny, regulácie, ale aj opatrenia proti praniu špinavých peňazí.Tok investícií do burzovo obchodovaných fondov (ETF) sa v treťom štvrťroku prakticky zastavil, stojí ale za zmienku, že minuloročné úrovne boli špekulatívne. Vidina vyšších úrokových sadzieb v USA a sprísňujúca sa menová politika spôsobili, že pre inštitucionálnych investorov drahý kov tak zaujímavý nebol. Zmeny v nasmerovaní monetárnej politiky majú vplyv na trhové úrokové miery, ktoré sa premietajú do cien žltého kovu a uberajú na jeho lesku. 

Pokiaľ ide o investície do zlatých prútov a mincí, tie sa celosvetovo síce zdvihli o 17 percent, aj tento rast klame telom. Minuloroční tretí štvrťrok, ktorý platí za porovnávaciu základňu, bol totiž najslabším od prvých mesiacov roku 2009. Miernu, ale predsa len oporu poskytujú trhu so zlatom technológie, kde sa dopyt zvyšoval už štvrtý štvrťrok za sebou. Zlato sa používa v elektronike, pri výrobe pamäťových čipov alebo v zubných ordináciách. Je to práve tento kov, z ktorého sa môžu vyrábať jemné drôtiky spájajúcej súčiastky, na príklad čipy, s doskou plošného spoja. Práve dopyt po tomto type zlatého spojenia stúpol v treťom štvrťroku až o 15 percent. Dopyt po zlate tak výraznejšie zdvíhali len centrálnej banky. Zlaté rezervy obohatili dohromady o 111 ton, čo je o štvrtinu viac ako pred rokom. Drvivú väčšinu zlatých nákupov ich v skutočnosti obstaralo len niekoľko. Za 90 percentami týchto zlatých akvizícií stoja centrálne banky Turecka, Kazachstanu a hlavne Ruska, ktorá sama dokázala počas troch letných mesiacov dodať do trezorov 63 ton kovu. Zlato tak vo výsledku tvorilo 17 percent jej rezerv. Zlatou horúčkou trpia ruský centrálni bankári už vyše dva roky, naznačil októbrový komentár Bloombergu. Vďaka nej môžu zvyšovať rezervy, bez toho, aby sa v posledných dvoch rokoch museli uchyľovať k nákupom devíz. V dnešnej dobe prevláda názor, že množstvo vytlačených, ničím nepodložených peňazí, môže v blízkej budúcnosti narobiť obrovské problémy, preto je dobré zaistiť sa na budúcnosť fyzickým aktívom ako je zlato. "Ako sa hovorí, ak cena klesá nakupuj ak stúpa predávaj."

Zdroje: World Gold Council, Bloomberg,

13.11.2017 - Jozef Chabreček